Genetika na Kolesách

Mohli ste si vypočuť:

Téma: Aj vaše bunky sú v strese 

Stres ako veľmi rozšírený fenomén modernej doby poznáme asi všetci. Stav, kedy pod extrémnym psychickým alebo fyzickým tlakom pociťujeme príval adrenalínu a chvíľu máme pocit, že všetko zvládneme. Lenže po dlhodobom pôsobení to už nie je také ružové. Nedostatok spánku, podráždenie a zmeny nálad sú u nás na dennom poriadku. Toto všetko negatívne ovplyvňuje fyziologické procesy prebiehajúce v našom tele a v konečnom dôsledku má negatívny dopad na naše zdravie. Ale… Vedeli ste, že aj bunky môžu byť v strese? A nie len tie naše, ľudské, ale aj bunky rastlín, živočíchov, dokonca aj mikroorganizmov. V tejto prednáške sa zameriame práve naň, na takzvaný bunkový stres. Povieme si trochu viac o tom, ako a prečo vzniká, prečo je pre bunky potrebný a aký môže mať na bunky dopad, keď je ho už priveľa.

Prednášajúca: Mgr. Mária Peťková

Téma: Bontón v našich génoch

Slušné správanie, etika ale aj takzvaný bontón, sú dlhodobou súčasťou civilizovaného ľudstva. V skutočnosti sa pojem správanie nevzťahuje len na ľudí, ale rovnako sa týka aj iných živých organizmov, nevynímajúc ani tie najmenšie – mikroorganizmy. Genetickú podstatu tohto fenoménu skúma vedná disciplína označovaná ako behaviorálna genetika. Počas prednášky sa dozviete nie len to, prečo je dobré skúmať správanie hmyzu, či máme našu inteligenciu, sexualitu a správanie zakorenené v génoch, alebo sú len výsledkom výchovy. Ukážeme si, ako aj samotný zakladateľ behaviorálnej genetiky, popri mnohých významných vedeckých objavoch, skĺzol k neetickým myšlienkam, s ktorými ľudstvo bojuje ešte aj dnes.

Prednášajúca: Mgr. Katarína Veljačiková

Téma: Od populačnej genetiky k archeológii, alebo o pôvode ľudí rečou DNA
Trochu o tom, prečo populačná genetika nie je nuda 🙂 ako sa na prvý pohľad môže zdať.

Rozvoj molekulárnej genetcky v posledných desaťročiach viedol k prudkému nárastu objavov a poznatkov využiteľných z ďaleka nielen v medicíne a príbuzných oblastiach výskumu a poznania, ale aj v paleoantropológii a archeológii resp. histórii. Analýza DNA v mnohom doplnila, ale aj zmenila naše predstavy a vedomosti o pôvode nášho druhu, o postupnom osídľovaní kontinentov a ich regiónov. DNA (dnes už aj z archeologických materiálov) tak predstavuje ďalší „historický prameň“ pomocou ktorého je možné odpovedať na otázky archeológie a histórie, pozrieť sa náš príbuzenský vzťah s neandertálcami, neolitickú revolúciu, sťahovanie národov, osudy šľachtických rodov alebo aj na prvý pohľad nesúvisiacu otázku – kedy sme sa začali obliekať? Okrem toho sa dozviete čo by ste mali, alebo naopak nemali, robiť, pokiaľ sa chcete v budúcnosti stať zaujímavým archeologickým nálezom :-).

Prednášajúci: Mgr. Marián Baldovič, PhD. 

Téma: Od epigenetiky až k ľudským ochoreniam 

Téma: Ako sa stať modelom…v biológii?

Žijeme v komplikovanom svete. Úlohou vedy je pomáhať nám v ňom sa orientovať. Túto úlohu plní prostredníctvom trpezlivého zbierania dát, na základe ktorých formuluje možné vysvetlenia (hypotézy) príslušného fenoménu a následne ich podrobuje exprimentálnemu testovaniu. Hypotézy, ktoré v experimentálnom teste zlyhajú, sú nahradené takými, ktoré sú k testu odolnejšie. Výsledkom takého vedeckého poznávania je model, ktorý nielen vysvetľuje už pozorované dáta, ale aj predpovedá dovtedy neznáme vlastnosti daného fenoménu. V biológii sa ako veľmi účinným prostriedkom na vytváranie adekvátnych predstáv o zložitých javoch živej prírody stala skupina tzv. modelových organizmov. Každý z nich je svojim spôsobom unikátny, zároveň však ilustruje jednotu života, ktorý funguje na rovnakých princípoch bez ohľadu na to, či ide o baktériu, hubu, rastlinu, alebo živočícha. V prednáške si ukážeme príklady, ako nám bakteriofágy, kvasinky, vínne mušky, hlístovce, krtkopotkany i ďalšie viac alebo menej exotické živé formy pomohli nielen zorientovať sa v komplikovanom živom svete, ale aj dozvedieť sa niečo o nás samých a umožnili nám tak zvýšiť kvalitu našich životov.

Prednášajúci: Prof. RNDr. Ľubomír Tomáška, DrSc. 

Téma: Ako vyskúmať nevyskúmané

Zaujíma vás, ako vedci získavajú materiál na genetickú analýzu? Ako sa orientujú v obrovskom množstve skúmanej genetickej informácie? Chceli by ste vedieť akým spôsobom je možné prečítať sekvenciu DNA a zapísať ju v podobe obyčajných písmen? V našej prednáške vám vysvetlíme princípy najpoužívanejších metód, o ktoré sa genetici a molekulárni biológovia opierajú vo svojom výskume, ale môžu byť využívané aj pri diagnostike ochorení, kontrole potravín, genealogických štúdiách, v archeológii a ďalších disciplínach.

Prednášajúca: RNDr. Regina Sepšiová, PhD.

Téma: Ako pracuje vedec

Prácu vedca si ľudia predstavujú rôzne, obvykle však nosí biely plášť, okuliare, nevníma svoje okolie a v rukách drží dymiacu skúmavku. Skutoční vedci však, na rozdiel od tohto stereotypného zobrazenia, využívajú široké spektrum prístupov na skúmanie najrôznejších odborných aj praktických problémov. Viac než biele plášte a skúmavky ich spája vedecký spôsob myslenia, ktorý je rozhodujúci pri dizajne experimentálnych testov, ale v mnohých ohľadoch uľahčuje aj každodenný život. V našej prednáške sa dozviete akým spôsobom vedci rozmýšľajú a pripravujú svoje experimenty, prečo sú v ich práci dôležité modely a aký význam má skúmanie jednotlivých molekúl DNA, proteínov a ďalších látok pre pochopenie zložitých systémov, akými sú mnohobunkové organizmy vrátane človeka.

Prednášajúci: Mgr. Filip Červenák, PhD.